TENONDE
INICIO

DICCIONARIO_AYVU_GUARANI

Ñe’êryru - Diccionario

2

Lea, Use
DICCIONARIOS.
Venta
 

DICCIONARIO_ETIMOLOGICO

DICCIONARIO GUARANIA

DICCIONARIO KATYGARA

DICCIONARIO KOYGUA

DICCIONARIO MEDICO

DICCIONARIO_MBYA_GUARANI_CASTELLANO


Emoñe’ê,
Eiporu
ÑE’ÊRYRU
Ñemu
 

Ara    Arandupy    Avarekokuaa    Ava’atykuaa    Auf Deutsch   Cháko Ñorairô    Guaraníme    Em Português   In English    Kuatiañe’ê’i    Mombe’upy
Mombe’ugua’u    Mombe’urâ    Moñe’êrâ Guaraníme    Mymbakuéra    Ñe’êpoty   Ñe’êkôikuaa    Ñe’êryru    Ñe’êtekuaa    Ñoha’ânga    Ñorairô Guasu    Opáichagua
33 Purahéi    Reducciones    Ta’angaryrýi    Tekohaipyre    Tembiasagua’u    Tembiasakue   Tendarerakuaa   Te’yikuaa   Tuja-Jeiporupyre   Tupârehegua  Yvyra-Ñana 33

MBO’EPY

ÑE’ÊNDY

OGA

PYAHU

TYSYI

JOGUA

PORANDU

TEKAHA

MILLIONAIRE_SHOPPING_JOGUA369

Venta

AYVU GUARANI

JOGUA_COMPRAS_SHOPPING

Jogua

guarani_raity_93x48

ÑE’ÊRYRU GUARANI-KARAIÑE’Ê - DICIONARIO GUARANI-CASTELLANO
GUARANI-SPANISH DICTIONARY - GUARANI-SPANISCHES WÖRTEBUCH

GUARANI
MULTIMEDIA

GUARANI  -  CASTELLANO

a

ã

ch

e

g

h

i

î

j

k

l

m

mb

n

nd

ng

nt

ñ

o

ô

p

r

rr

s

t

u

û

v

y

ÿ

CASTELLANO  -  GUARANI

a

b

c

d

e

f

g

h

i

j

k

l

ll

m

n

o

p

q

r

s

t

u

v

w

x

y

z

 

PPP
(21.05.97 - 19.11.21)
 

 

paciencia s. ha’arôkuaa; oha’arôkuaa tiene
  paciencia;
naha’arôkuaái no tengo paciencia.
paciente s.j  teko kuaáva

pacífico s.j  moñyrova
padre s. túva (2)
padrino s. paíno
página s. kuatiarogue.
pago s. jehepyme'ê
paisaje s. mmm
país s. tetâ
paja s. kapi’i.
pájaro s. guyra
panadería s. mbujape renda
pandilla s. aty
papel s. kuatia
par s. köi, moköi.
palabra s. ñe'ê
pálido  s.j  sa'yju
palo s. yvyra
pan s. mbujape
panceta s. mbujape'apu'a
pantalón vaquero s. kaso'atâ
pañuelo s. tîjohyiha
papá s. túva (2)
papa s. yvy'a
paquete s. mba'eryru
para ñj -pe æuarâ. (téra rire, después de
  nombres) Para el gato mbarakajape æuarâ;
  Para Patricia Patricia-pe æuarâ.

para qué sirve ñj mba'erâpa ojeiporu?
para qué viniste a ñj mba'erâpa reju?
para siempre ñj arapaha peve, tapia guarâ.
paraguas s. amamo'âha.
polisíntesis s. ñe’êapesâ. Unión de afijos
  (prefijos y sufijos) a una raiz.

parecido s. joguaha

parientes s. tuguy (3)
parte s. pehêngue
parte trasera ñj tapykuegua (3)
pasado mañana ñj ko'ê ambuéramo
pase adelante adv  ehasa
pasillo s. guataha
paso s. (je)hasa.
pastel s. mba'ehe'ê
patata frita s. jety mbichy
patio s. korapy
paz s. py'aguapypartido s.
pasa todo el tiempo s.abajando ñj 
pasado s.j  ohasavaekue
pasajero s.
pasaporte s.
paseo s. jeiko
pastilla s. pohâra’ÿi
pastizal s. kapi’ipety
pasto s. césped kapi’ipe.
patético s.j  mba'e oporomopirîva
patotero  s.j  mba'e vai apoha
pedido s. jerure
peligro s. jehechavai
peligrosamente adv kyhyjepópe
pelo s. tague (3)
pena s. ñembyasy
pensamiento s. apytu'ûroky
pequeño  s.j  michî
perfecto s.j oî porâiterei
perfume s. tyakuâvu (3)
periódico s. tapia
perito s. hechahára
permiso s. techa (3)
pero ñj ága katu
perro s. jagua
persona s. ava
personalidad s. teko (3)
peine s. kygua
película s. ta'angaryrýi
peligroso s.j 
pelota s. balón  vakapipopo, manga.
peluquero s. apihara
pena de muerte s. 
pendiente s. sâingoha
penes.ante s.j  jeikava
península s.
pensar v. jepy'amongeta
pequeñito s.j  michi
pera s. péra
perder tiempo ñj 
perdóneme usted ñj che ñyrômi
perezoso s.j  ate'ÿ
periodista s. kuatiahaiha, maranduhára.
personaje s.
personal s. teéva
pesadamente adv pohyiasyete.
pesado s.j  pohyi
pescado s. pira
pescar v pirakutu.
pesca s. pirañenohê, pirajekutu,
pescador s. piranohêhára, pirakutuhára
pesquisa s. jeheka
peso s. pohyikue
pez s. pira
piano s. piáno
picnic s. karukapi'ipe ári
piedra s. ita
piloto s. mbovevehára
piscina s. jahuha
picante s.j  ojopiva
pico s. juru.
pie s. py
piel s. pire
pintura s. sa'y
piso s. yvy
pistola s. mboka.
plan s. aponde’a: tekombo’e aponde’a plan
  educacional; mbo’epyrâ
aponde’a plan de
  clase;
tuichavéva /sâmbyhyha /opamba’erâ
 
aponde’a plan general; japopyrâ aponde’a
 
plan maestro; japopy aponde’a plan de
  ejecución.

plancha s. oasyîha

planeta s. kuarahy.
planta s. árbol yvyra; planta (arbusto) ñana.
planta baja s. iguýpe
plástico s. plástico
plaza s. vy’arenda.
plomo s. itamembe
población s.
pobrecito s. aichijáranga
poco  s.j  michi, sa’i.
poeta s. ñe'êpyahahara
policía s. tahachi.
político s. tekoravoñava
por Dios ñj Ñandejára
por la noche ñj  pyhare jave
por supuesto ñj katueténgo
precio s. hepykue
preferido s.j 
presidente s.
preso s. oimeva pysykuape
principiante s. ipyah{uva, oñepyrûram{ova.
proceso s. apopa'ÿ
profesión s. mba'apoha
profundo s.j  hypykuku
programa s. japopyrâ
prometido s.j 
propietario s. mba'e jára
propina s. pirapiremi
propio s.j  ñe'êté
prueba s. ñeha'a
puesta del sol ñj  kuarahy reike
pulcro s.j  ipotiva
pulgada s.
pulgar s. kua guasu
pulmón s. pulmón
pulso s.
puño s. po apu'a
placer s. vy'a
plátano s. pakova
plato s. ña'êmbe
playo  s.j  ndahypýi
pluma s. tague (3)
poco a poco ñj michî, michî
poco honrado ñj hekoporâ'ÿva
poder s. pokatu
poder v. ikatu
poetizar v. moñe'êpoty.
poesía s. ñe'êpoty. “Che mbo’eharépe”.
pollera s. sái.
pollo s. ryguasu
polvo s. yvytimbo
pomelo s. apepu
por  suf  -gui; por  posp. rehe.
por allí ñj (u)pérupi.
por casualidad posp.  sapy'areíramo guarâ.
por ejemplo ñj  techapyrâ.
por ese medio
ñj péva rupi.
por este lado de ñj ko -- rupi.
por este lado ñj ko'a rupi.
por este medio ñj kóva rupi
por favor ñj -mi sufijo que va unido a la raiz
  verbal:
ejumi ven por favor; eguapymi
  siéntate por favor. Si se desease traducir
  teniendo al principio por favor, igual en
  guaraní se mantiene en la posoción de
  sufijo: Por favor siéntate
eguapymi.
por fin ñj hasypeve; por fin ñj ipahápe
por igual ñj joja rupi, peteîcha, jojaite; por lo
 menos
ñj jepe; por medio de ñj hese rupi;
 por otra parte ñj ambue mba'e; por qué
 mba'érehepa;ñj mbojojaha rupi; por regla
 general
ñj ojejapova'eraháicha
por supuesto ñj  katuete.
porción s. vore.
 

por qué adv mba'éguipa? mba'égui piko?
por qué adv mba'érehepa? mba'érehe piko?
posibilidad s. ikatúva
posición s. tenda (3)
postre s. tembi'u'arigua
pregunta s. porandu.
preocupado  s.j  py'apy
preparativo s. mbosako'i
presencia s. ñeî
presupuesto s. mboýtapa.
primavera s. arayvoty
primero s.j  peteîha, tenondegua
primo s. ruryke'yra'y.
príncipe s. mburuvicha ra'y
probablemente  adv ikatu mba'e
producto s. mba'ejapopy; producto (para la
 venta)
mba’erepy.

profesor s. docente, maestro mbo'ehára
profundamente adv pypukuete
profundidad s. pypukukue
pronto  adv  pya'e
prosperidad s. kakuaaporâ
provisión s. mba'e me'êmby
proyecto ñj japopyrâ
paseas v. guata reí; pasea v. guata reí
paseamos v. guata reí
pasean v. guata reí
paseé v. guata reí
paseaste v. guata reí
paseó v. guata reí
paseamos v. guata reí
pasearon v. guata reí
permito v. heja
permites v. heja
permite v. heja
permitimos v. heja
permiten v. heja
permití v. heja
permitiste v. heja
permitió v. heja
permitimos v. heja
permitieron v. heja
presentar v. techauka (3)
presionar v. jopy
puedo v. po'aka
puedes v. po'aka
puede v. po'aka
podemos v. po'aka
pueden v. po'aka
pude v. po'aka
pudiste v. po'aka
pudo v. po'aka
pudimos v. po'aka
pudieron v. po'aka
pido v. jerure
pides v. jerure
pide v. jerure
pedimos v. jerure
piden v. jerure
pedí v. jerure
pediste v. jerure
pidió v. jerure
pedimos v. jerure
pidieron v. jerure
puntiagudo v. hakuáva
pobre v. mboriahu
popular v. ysaja o
portátil v. ojeguerahakatuva
posible v. ikatu
polvoriento v. ku'imbipava
práctica v. japo meme
preciso v. ha'etepeguáva
prefabricado v. ojejapovakue mboyve
preliminar v. iñepyruha megua
presente v. ko'aga
presentable v. imba'eporâva
previo v. raê
presto v. iporuka
prestas v. iporuka
prestamos v. iporuka
prestan v. iporuka
presté v. iporuka
prestaste v. iporuka
prestó v. iporuka
prestamos v. iporuka
primario v. tenondegua
privilegiado v. ojemotenondeva
provisto de v. guereko
público v. pave rova pegua
plego v. japakua
plegas v. japakua
plega v. japakua
plegamos v. japakua
plegan v. japakua
plegé v. japakua
plegaste v. japakua
plegó v. japakua
plegamos v. japakua
plegaron v. japakua
arreglo v. moiporâ
prohibo v. mo'ani
prohibes v. mo'ani
prohibe v. mo'ani
prohibimos v. mo'ani
prohiben v. mo'ani
prohibí v. mo'ani
prohibiste v. mo'ani
prohibió v. mo'ani
prohibimos v. mo'ani
prohibieron v. mo'ani
pego v. mboja
pegas v. mboja
pega v. mboja
pegan v. mboja
pegé v. mboja
pegaste v. mboja
pegó v. mboja
pegamos v. mboja
pegaron v. mboja
piensa en v. ñemiandu pe
pensamos en v. ñemiandu pe
piensan en v. ñemiandu pe
pensé en v. ñemiandu pe
pensaste en v. ñemiandu pe
pensó en v. ñemiandu pe
pensaron en v. ñemiandu pe
presento v. hechauka
presentas v. hechauka
presenta v. hechauka
presentamos v. hechauka
presentáis v. hechauka
presentan v. hechauka
presenté v. hechauka
presentaste v. hechauka
presentó v. hechauka
presentamos v. hechauka
presentaron v. hechauka
parecer-se v. (parecido) jogua; dar la
  impresión que vaicha, parece que va
  a llover hi’âche okýta.
pared s. ogyke.
parezco v. jogua
pareces v. jogua
parece v. jogua
parecemos v. jogua
parecen v. jogua
parecí v. jogua
pareciste v. jogua
pareció v. jogua
parecimos v. jogua
parecieron v. jogua
poseo v. aguereko, posees v. reguereko, posee v. oguereko, poseemos v. jaguereko, poseen v. oguereko
poseí v. guereko
poseíste v. guereko
poseió v. guereko
poseimos v. guereko
poseieron v. guereko
pierdo v. mokañy
pierdes v. mokañy
pierde v. mokañy
perdemos v. mokañy
pierden v. mokañy
perdí v. mokañy
perdiste v. mokañy
perdió v. mokañy
perdimos v. mokañy
perdieron v. mokañy
pienso en v. ñemiandu pe
piensas en v. ñemiandu pe
plancho v. ao kypy
planchas v. ao kypy
plancha v. ao kypy
planchamos v. ao kypy
planchan v. ao kypy
planché v. ao kypy
planchaste v. ao kypy
planchó v. ao kypy
planchamos v. ao kypy
plancharon v. ao kypy
pido v. jerure, pides v. jerure
posposición s ñe’êriregua.
pide v. jerure, pedimos v. jerure, piden v. jerure, pedí v. jerure, pediste v. jerure
pidió v. jerure
pedimos v. jerure
pidieron v. jerure
pragmática s mohesakângatu
pronostico v. ha'uvo.
pronosticas v. ha'uvo
pronostica v. oha'uvo, pronosticamos v.
   jaha'uvo

 

pronostican v. oha'uvo hikuái, pronostiqué v. ha'uvo kuri, pronosticaste v. ha'uvo kuri,  pronos-ticó v. ha'uvo, pronosticamos v. ja/roha'uvo
pronosticaron v. ha'uvo
preferir v. 1. (gustar)
hayhuve (gustar /querer
  más).
2. (desear /querer + s.) ipotave: deseo
 /quiero más agua
aipotave y. 3. (desear /
 querer + verbo: raíz verbal + sufijo -se)
deseo
 /quiero volar
avevese.
prefijo v. ñe¨êpehêmboyvegua.
preparo v. mbosako'i, preparas v. mbosako'i
prepara v. mbosako'i
preparamos v. mbosako'i
preparan v. mbosako'i
preparé v. mbosako'i
preparaste v. mbosako'i
preparó v. mbosako'i
preparamos v.inc ñambosako'i
preparamos v.exc rombosako'i
prepararon v. mbosako'i
presento v. hechauka
presenta v. hechauka
presentan v. hechauka
presenté v. hechauka
presentaste v. hechauka
presentó v. hechauka
presentamos v. hechauka
presentaron v. hechauka.
prestigio s. terakuâ (3) porâ: él/ella tiene
 prestigio
ha’e herakuâ porâ; (clase, categoría). tiene
 clase
/categoría ikate.
pretérito s. mboyvegua:
 pretérito reciente s. mboyvegua ramo: kuri.
 me fui aha kuri.
 
pretérito imperfecto s.mboyvegua puku -mi
 
pretérito perfecto s. mboyveguaite: va’ekue.
produzco v. hechauka
produces v. moñemoña
produce v. moñemoña
producimos v. moñemoña
producen v. moñemoña
produje v. moñemoña
produciste v. moñemoña
produjo v. moñemoña
producimos v. moñemoña
produjeron v. moñemoña
prohibo v. mongatu'y
prohibes v. moñemoña
prohibe v. moñemoña
prohibimos v. moñemoña
prohiben v. moñemoña
prohibí v. moñemoña
prohibíste v. moñemoña
prohibió v. moñemoña
prohibimos v. moñemoña
prohibieron v. moñemoña
prometo v. ñe'ême'e
prometes v. ñe'ême'e
promete v. ñe'ême'e
prometemos v. ñe'ême'e
prometen v. ñe'ême'e
prometí v. ñe'ême'e, prometíste v. ñe'ême'e
prometió v. ñe'ême'e
prometimos v. ñe'ême'e
prometieron v. ñe'ême'e
pronombre s. terarângue;
 
pronombre personal  terarânguete
protego v. ñangareko
proteges v. ñangareko
protege v. ñangareko
protegemos v. ñangareko
protegen v. ñangareko
protegí v. ñangareko
protegíste v. ñangareko
protegió v. ñangareko
protegimos v. ñangareko
protegieron v. ñangareko
proveo v. me'ê
provees v. me'ê
provee v. me'ê
proveemos v. me'ê
proveen v. me'ê
proveí v. me'ê
proveíste v. me'ê
proveyó v. me'ê
proveimos v. me'ê
proveyeron v. me'ê
persigo v. muña
persigues v. muña
persigue v. muña
perseguimos v. muña
persiguieron v. muña
perseguí v. muña
perseguiste v. muña
persiguió v. muña
perseguimos v. muña
persiguieron v. muña
pongo en el suelo v. moi yvype
pones en el suelo v. moi yvype
pone en el suelo v. moi yvype
ponemos en el suelo v. moi yvype
ponen en el suelo v. moi yvype
puse en el suelo v. moi yvype
pusiste en el suelo v. moi yvype
puso en el suelo v. moi yvype
pusimos en el suelo v. moi yvype
pusieron en el suelo v. moi yvype
pido v. jerure
pides v. jerure
pide v. jerure
pedimos v. jerure
piden v. jerure
pedí v. jerure
pediste v. jerure
pidió v. jerure
pedimos v. jerure
pidieron v. jerure
poseo v. guereko
posees v. guereko
posee v. guereko
poseemos v. guereko
poseen v. guereko
poseí v. guereko
poseíste v. guereko
poseió v. guereko
poseimos v. guereko
poseieron v. guereko
pinto v. moha'anga
pintas v. moha'anga
pinta v. moha'anga
pintamos v. moha'anga
pintan v. moha'anga
pinté v. moha'anga
pintaste v. moha'anga
pintó v. moha'anga
pintamos v. moha'anga
pintaron v. moha'anga
pasar v. hasa
pagar v. hepyme'ê
permito v. heja
permites v. heja
permite v. heja
permitimos v. heja
permiten v. heja
permití v. heja
permitíste v. heja
permitió v. heja
permitimos v. heja
permitieron v. heja
persuado v. guerova
persuades v. guerova
persuade v. guerova
persuadimos v. guerova
persuaden v. guerova
persuadí v. guerova
persuadíste v. guerova
persuadió v. guerova
persuadimos v. guerova
persuadieron v. guerova
prestar v. ipuruka
permito v. heja
permites v. heja
permite v. heja
permitimos v. heja
permiten v. heja
permití v. heja
permitíste v. heja
permitió v. heja
permitieron v. heja
poner v. moi
pongo v. moi
pones v. moi
pone v. moi
ponemos v. moi
ponen v. moi
publicidad s. moherâkuâ.
publico s. 1. (audiencia, multitud) Oporohe-
  ndúva,
2. (del Estado) Tetâpoguypegua.
  dinero público Tetâpoguypegua pirapire.
pueblo s. táva;
puente s. hasaha
puerta s. okê.
puerto s. ygaratapytaha.
pues ñj -py
puesto que ñj rupi
punto de partida ñj ñepyrûha
punto de vista  ñj  techaháicha (3)
punto s. kytâ
pupitre s. apykahai, paseo v. guata reí
puse v. moi,
pusiste v. moi
puso v. moi
pusimos v. romoi
pusieron v. omoi

 

PPP

 

Kóva peteî ñe’êryru’i oñemomorâva tapiaitei, ha nderejuhúiramo ipype ñe’ê rehekáva, orerenói térâ ehai oréve.
Este es un glosario que es mejorado constantemente, y si no encuentra en él la palabra que busca, llámenos o escríbanos.
(21.05.97 - 19.11.21)

a

ã

ch

e

g

h

i

î

j

k

l

m

mb

n

nd

ng

nt

ñ

o

ô

p

r

rr

s

t

u

û

v

y

ÿ

a

b

c

d

e

f

g

h

i

j

k

l

ll

m

n

o

p

q

r

s

t

u

v

w

x

y

z

DICCIONARIO_AYVU_GUARANI

Ñe’êryru - Diccionario

CAFETERA_MBARETE_120X120
Ayvu Guaraní YouTube

GUARANI MULTIMEDIA_APRENDER_GUARANI_120x120

Guarani Multiimedia

dvd kujerera trabalenguas ayvu maraney120X120
Ta’angaryrýi - Vídeos

GUARANI MULTIMEDIA GUARANI_HETAHENDAICHA_999
Guarani Hetahendáicha

AYVU_GUARANI_viruatyra_multimillionaire
AYVU GUARANI

Ara    Arandupy    Avarekokuaa    Ava’atykuaa    Auf Deutsch   Cháko Ñorairô    Guaraníme    Em Português   In English    Kuatiañe’ê’i    Mombe’upy
Mombe’ugua’u    Mombe’urâ    Moñe’êrâ Guaraníme    Mymbakuéra    Ñe’êpoty   Ñe’êkôikuaa    Ñe’êryru    Ñe’êtekuaa    Ñoha’ânga    Ñorairô Guasu    Opáichagua
33 Purahéi    Reducciones    Ta’angaryrýi    Tekohaipyre    Tembiasagua’u    Tembiasakue   Tendarerakuaa   Te’yikuaa   Tuja-Jeiporupyre   Tupârehegua  Yvyra-Ñana 33

MBO’EPY

ÑE’ÊNDY

OGA

PYAHU

TYSYI

JOGUA

PORANDU

TEKAHA

GUARANI
MULTIMEDIA

YTY
BASURA

AYVU
GUARANI

APRENDA
GUARANI

PARACANOPY1

ARA PERIODICO EN GUARANI_48X93

AYVU_MARANEY_DOCUMENTALES_EN_GUARANI

TAEKWONDO MICHI

ÑE’Ê

 GUARANI
AYVU

Terminología

GUARANI_RAITY_LIBROS_ENSEÑANZA_TRADUCCIONES

AYVU_MARANEY_TAANGARYRYINONGATURA_GUARANIME_DOCUMENTALES_EN_GUARANI_banner1d


GUARANI RAITY

Porandurâ: ára ha pyhare - Consultas: 24 hrs. Ojeipe’a - Abierto: Lunes a Lunes - 07:00 - 20:00
Porandurâ mba’erepy térâ guerekopy rehe ko Ñanduti rendapegua, ehai, orerenói térâ eñemboja orerendápe.
Para consultas sobre precios, o contenido de este sitio Web, escribanos, llámenos, o visitenos personalmente.

CORREO_GUARANI_RAITY_12X171   -   www.guarani-raity.com.py

Pumbury Isâva: PUMBYRY_ISAVA_PYTA12 (00595-21) 227 234   -   Pumbyry Popegua: PUMBYRY_POPEGUA_HOVY12(00595) 982 100 959 PUMBYRY_POPEGUA_HOVY12(Llamada Directa)PUMBYRY_POPEGUA_HOVY12

Taperéra - Dirección - Address:  Juliana Insfrán (Ex Las Perlas) Nº 3562 c / Coronel Rafael Franco, Asunción, Paraguay
Moöit
épa - Ubicación - Location: 
-25.2973102,-57.6012474

HETAITEREI_PIRAPIRE2
Jogua

 

Ahayhu Me Gusta I Like Ich Mag

(
21.05.97 - 14.10.23)
31

TENONDE
INICIO

GUARANI MULTIMEDIA_LECCIONES_DE_GUARANI_120x120
Guaraní Multimedia

i
ÑE’ÊRYRU

i



Nde haiha oîramo karaiñe’ême ḡuarâ,
Ejopy Ctrl + b
eheka haḡua
ko toguépe.
Nde haiha oîramo
inglés-pe ḡuarâ,
Ejopy Ctrl + f
eheka haæua
ko toguépe.


Si su teclado está configurado para castellano,
Presione Ctrl
+ b
para buscar en
esta página.
Si su teclado está configurado para
inglés,
Presioneo Ctrl
+ f
para buscar en
esta página.


If your keyboard is
 set for Spanish
Press
Ctrl
+ b
to search in this page.
If your keyboard
is set for English
Press
Ctrl
+ f
to search in this page.

 


Pu’ae
Vocales
 


Pundie
Consonantes
 

Ñe’êpehê
Mboyveguaeta

Prefijo Plural

ja- (ña-)



Ñe’ẽmbykypyre

Abreviatura