TENONDE
INICIO

DICCIONARIO_AYVU_GUARANI

Ñe’êryru - Diccionario

5

Lea Textos de
GRAMATICA.
Oferta
 

GUARANI5

GUARANI6

GUARANI1 MOLINIERS

GUARANI MULTIMEDIA1

GUARANI2 MOLINIERS

GUARANI3 MOLINIERS


Emoñe’ê Kuatiañe’ê
ÑE’ÊTEKUAA
 rehegua.
Ñeikuave’ê
 

Ara    Arandupy    Avarekokuaa    Ava’atykuaa    Auf Deutsch   Cháko Ñorairô    Guaraníme    Em Português   In English    Kuatiañe’ê’i    Mombe’upy
Mombe’ugua’u    Mombe’urâ    Moñe’êrâ Guaraníme    Mymbakuéra    Ñe’êpoty   Ñe’êkôikuaa    Ñe’êryru    Ñe’êtekuaa    Ñoha’ânga    Ñorairô Guasu    Opáichagua
33 Purahéi    Reducciones    Ta’angaryrýi    Tekohaipyre    Tembiasagua’u    Tembiasakue   Tendarerakuaa   Te’yikuaa   Tuja-Jeiporupyre   Tupârehegua  Yvyra-Ñana 33

MBO’EPY

ÑE’ÊNDY

OGA

PYAHU

TYSYI

GsJOGUA$

PORANDU

TEKAHA

ÑEPYRÛMBY   AKA    Ayvuryru’i    Mymba    Mbo’ekuaangatu   Mbykypyre    Ñemombe’u     Ñe’êpehê    Ñe’êporâhaipyre     Ñe’êryru   Ñoha’ânga    Ñorairô
Opaichagua   Sixto Figueredo   Ñe’êpukuaa   Ñe’êtekuaa   Purahéi  Tekoha   Tekombo’e    TekopykuaaTembi’u    Tesâi    Tupâ jerovia    Jevy’a   
Yvyra

MILLIONAIRE_SHOPPING_JOGUA369

Venta

GUARANI AYVU

GUARANI ÑE’ÊREKOKUAA - TERMINOLOGÍA GUARANI
Ko togue ojehupi’ypy ko arangépe: 22.06.09 ha oñembopyahu ko árape: 22.06.09. (Ñembopyahupyre: 2)
TÉSIS “FIESTAS PATRONALES DE AREGUA”-PE, ÑE’ẼNDY PURUPYRÉVA.
Ajapo ko tembiapo ahechaukávo mborayhu arekóva che membykuéra María Eugenia, William Ernesto ha María Makarena rehe.
Che ména amyrỹi ahechaga’úva, heta cheipytyvõva’ekue, ára ha ára ojepytasómiva’ekue che ykére.
Che sýpe, ojeroviáva che rehe, ha ome’ẽ chéve py’aguasu aipykúi hağua tape ahupytıvo katupyry ahekáva.
Ipahápe, aguyje che túva amyrỹi, ha David, Oscar ha         Victor-pe…
Ko tésis ajapóva’ekue ahupyty hağua kuatia’atã Licenciatura Guarani rehegua, INSTITUTO SUPERIOR DE LENGUAS, FACULTAD DE FILOSOFÍA, UNIVERSIDAD NACIONAL DE ASUNCIÓN-pe.

EGIDIA MATILDE GALEANO DE AGUIAR.
Jesarekorã:
t: tero
tja: teroja
ñ: ñe’ẽtéva
ñja: ñe’ẽteja

Guarani - Castellano

-A-

1-Aikaru: t. úlcera. ai= úlcera; karu=comer (oúva latín plaga –gui). Ava ha mymba mba’asy, pire jepe’o okuerase’ỹva. Yvyra oñeikytĩvo hykuesẽ.

2-Avakuaaty: t. Antropología. ava= hombre; kuaa= saber; ty= conjunto (oúva gr.anthrópos, hombre; ha logos, ciencia-gui). Tembikuaaty ohapykuehóva ava teko porã taha’eha’ehápe opaite ára pukukue. Tembikuaaty aváre ojesarekóva.

3-Avajuehekuaapyre: t. Etnología. (Ou etnos -griego-, tavayguakuéra peteĩ tendapegua; logia -griego-tembikuaa, kuaaty). Avei ha’e Avakuaaty rembikuaaty omoteĩva avakuéra oñembyatýva ha ombohovakekuaáva mba’eichaitépa ojojogua ha ojoavy hembiapo ha mba’apo, toĩ toĩháme hikuái.

Oha’ãngahai ha ojeporeka opáichagua mba’e’apokuaa oimeha tendápe.Iñapañuãi ha’e ava mba’e’apo joavy ha juehegua ñemyesakã. Omba’apóva Avajuehekuaapyre rehe ohapykuereka mba’e’apo ava rehegua opa tendápe ha ndaha’éi peteĩ  aty mba’e’apo año rehénte, térã avatyno’õ rehe. Tembiapo ha’e avei opáichagua avaty moha’ãgahai. Ha umi táva ymaguare ha’e umi ojekuaa’yvéva, umívare, ojesareko ha avei umi imba’e’apo pokãvéva rehe.

4-Avano’õ térã Ava’aty kuaapy hejapyréva: t. Herencia Cultural. He’ise mba’éichapa ava ombohasa teko rechaukaha túvagui ta’ýrape. Pe oñembohasáva ñemoñarépe, ikatu péva omoambue, omboyke, omoporãve ojapojey térã omoheñói ipyahuvéva oikotevẽháicha oiko porãve hağua ava’aty oĩháme.

5-Ava’atykuaa: t. Sociología. ava=hombre; aty=conjunto; kuaa=saber (oúva latín socius= compañero ha logía= ciencia-gui). Tembikuaaty ojesarekóva ava rehe avano’õme. Tembikuaaty ohesa’ỹijóva ava ojokupytyháicha ava’atýpe.

6-Ava’atykuaa térã avano’õkuaa hejapyre: t. Herencia social. ava=hombre; aty=conjunto; kuaa=saber; hejapyre=herencia (oúva castellano Sociología, oúva latín socius= compañero ha logía= ciencia-gui). Ava heñóiva peteĩ tendápe térã ambue oğuahẽva ava’atıpe oñemomba’e umi kuaapy upe avano’õ oguerekóvare.

7-Avakuaaty Mba’e’apo rehegua: t. Antropología Cultural. Avakuaaty  ñemboja’o ohechakuaáva ava rapykuere heñói ypy guive ha ava mba’e’apo rembiasa, okakuaaháicha hetepy mba’e’apo apopýpe ava rehegua opaite tenda ha ara jave.

8-Ava’atykuaa térã avano’õkuaa rape: t. Proceso de Socialización. ava=hombre; aty=conjunto; kuaa=saber; rape=teko (oúva castellano Sociología, oúva latín socius= compañero ha logía= ciencia-gui). Ohechauka ava mba’éicha oñemomba’e ohóvo avano’o hejapyréva rehe, taha’e tembiapo, ñe’ẽ ha mba’e.

9-Aty myakáhára marangatu ñemomorãrã: Comisión. Opavave tendápe taha’e tava’i térã tavapehẽme oñombyaty karai, kuñakarai omba’apóva atýpe, ojapo viru ñemono’õ, upe Marangatu ara jegueromandu’a hağua.


-Ã-

10-Ãnga: t. Alma, espíritu. (oúva latín-gui ha he’iséva, animo, soplo, vida). Ohechaukáva Tekove ñepyrũ. Hi’ánga potĩ: tapicha heko marangatúva.


- I-

11-Inimbo kyra: neol. Pabilo o pábilo de la vela. Ao tuja pehẽngue oñemongyráva vaka ñandýpe.

12-Ita oguerekóva po térã poteĩ ape: geol. Piedras pentagonales y exagonales. Yvy apére po tedápente oĩ kóichagua ita. Ñane retãme Yvyty Kõi ha Chororĩ añómente oĩ kóichagua ita.

13-Itaju: t. Oro. Ita=piedra; ju-sa’yju=amarilla.(oúva lat. Ourum-gui). Ita neporãmbajepéva isa’y sa’yju mimbíva.

14-Itatĩ: t. Plata. Ita=piedra; tĩ=morotĩ. Metal ojeporúva tembiapojegua apópe. Heta jey péicha ojehero pirapire Amérikape. Nameméi ojejuhu yvýpe ha’eño, jepivérõ oĩ jehe’ápe azúfre térã antimonio ndive. Ko mba’e ojepuru avei fotografía ha medicina-pe.


-J-

15-Jeguakarendy: neol. Pilastra o especie de antorcha. Jeguaka tape rembe’ýre iñasãiva, takuárare oñemoĩ aotuja pehẽngue vaka térã kure ñandýre oñembojehe’áva, ko mba’e ojeporu ojegueroguatáta vove marangatu ra’anga.


-K-

16-Kalesita: neol. Varios asientos colocados en un círculo giratorio. Mitã ñembosarairã ojeréva. Katuete marangatu oñemomorã vove oiko kalesita.


-M-

17-Mangapyra’ã’aty: neol. Club deportivo de fútbol. Manga: pelota; py: pies; ra’ã: juego; aty: grupo, conjunto. Peteĩ atygua omangapyra’ãva.

18-Marangatukuéra Ñangarekohára Jeromandu’a: t. Fiestas Patronales. Ã vy'a ou ñandéve tetã España tavayguakuéragui, ápe hekoambue ojeguerekógui mba’e’apotee. Paraguáipe Vy’a marangatu rehegua ojehe’a tembiapo Tupãopegua tavayguakuéra jepokuaa ndive.

19-Marangatu: tja.bueno, santo. ou "Marã", mancha, impureza, pecado; “y” , sufijo que indica ausencia, sin; "katu" perfecto, santo): Tekove yvy ape arigua hekopotĩ ha marã’ỹva Ñandejára renondépe.

20-Marangatu ra’anga ñangarekohára: Mayordomo/a del Santo/a Patrono/a. Kuña térã kuimba’e oñangarekóva tupão marangatukuéra rehe, heta jey ohasa iñemoñerépe jeýnte upe tembiapo. Ohechakuaáva’erã iñemonde, iñeñangareko, ijegueroguata, hi’ára ñemomorã ha mba’e.

21-Marangatu ra’anga poyvi: t. Estandarte distintivo de cada Santo/a Patrono/a. Ha’e poyvi omopete’ĩva peteĩ marangatu ra’angápe.

22-Marangatu ra’anga renda ñemboguataharã: t. Neol. Andas o tablero con travesaños horizontales paralelos que soportan al Santo/a Patrono/a. Marangatu oñemboguata hağua tapére ojegueraha peteĩ tenda ári yvyrágui ijapopyréva, kuimba’ekuéra omoĩva ijati’y ári.

23-Marangatu Ñangarekohára: t. Santo Patrono protector. Ñane retãme opaite tenda oguereko katuete marangatu iñangarekohára.

24-Marangatukuéra ra’anga jegueroguata: Ñva. Procesión de los Santos. Opávove ñembo’eguasu, pa’i omyakã marangatu ranga jegueroguata ha maymáva ijeroviaha omomaitei poyvi morotĩme.

25-Mitãnguéra oñemoteĩ’ypy Nandejára rekomandu’áre: neol. Sacramento de la Primera Comunión. Mitãnguéra oñepyrũ ho’u Ñadejára rete.

26-Mitãrusu omoañetéva  Nandejára rekomandu’áre: neol. Sacramento de la Confirmación. Omoañete ijerovia Ñandejára rekomandu’áre.


-Mb-

27-Mba’e’apokuaa: t. Cultura. Oúva ñe’ẽ latín-gui, cultùre ha he’iséva cultivo. Guaraníme ou ã ñe’ẽgui: Mba’e: tembiporu (tekove’ỹva). Apo: tembiapo, mba’apo. Kuaa: arandupy. Mba’e’apokuaa ha’e teko ñemopu’ã, tekombo’e ha ñemoarandu rupi. Ava imba’apokuaáva ha’e pe oñemoarandúva ñe’ẽporãhaipyre, purahéi ha opa mba’e ombohekoporãvéva ichupe.

28-Mba’e’apo opáichagua: t. Diversidad Cultural. Jepéramo ava oiporu hete ambue aváícha, ha oguereko hetepygua ha iñapytu’ũ ojojanungáva, ojoavy tuicha teko techaukápe. Ava ojoavy ojuehegui hekópe ha ndaipóri peteĩ mbojojaha ikatúva ojeiporu opaitére oĩmeha tenda ha ára.

29-Mba’e’apokuaa avano’õ térã ava’aty aty’ive rehegua: t. Sub-cultura. Umi avano’õ tuichaveha rupi oñemopyenda porãvévape, ikatu ojehecha aty’i ndaha’éiva upe avano’õygua. Oguereko katuete iñe’ẽ, ijepokuaa, ijerovia ha mba’e, tech: menonitas, japoneses, ha ambue
 

 

30- Mba’e’apokuaapyre: t.  Arqueología. (Ou arqueos -griego-, mbohysýi, jekuaapy tembyre guive; logia -griego avei- kuaaty). Ha’e Avakuaaty rembikuaa oñe’ẽva umi mba’e’apo ymaiteguare rehe ha tavarandu ağaguáva oñepyrũ ypyetégui. Oñeha’ã ojapojey umi tembiapo ha mba’apo ijysaja ymaiteguare ohechauka hağua ikakuaakue ára pukukuépe. Tembipuru opáichagua ava, kuña ha kuimba’e oipuru’akue oĩmbava’erã ko’ápe.

31-Mba’e’apo ñeikũmbykuaáva: t. Aprendizaje de la Cultura. Mba’e’apo oñeikũmbýva ñemoarandu rupi, ikatu’ỹva oñembohasa tuguy rupi, ku ñanderesakuéra, pire térã akãrague sa’ýicha. Mba’e’apojoavy oiko avano’õ  oñembojoparágui iñehekombo’épe ha ndaha’éi katuete oñembohasa haguére kuaapy iñambuéva ojuehegui. Ñañe’ẽkuaa, ñañeakãngetakuaa, ha jajapo opamba’e ojapoháicha ñande rapichakuéra ha ã mba’e iñambuévo ava’atýpe avei iñambue ñandepype.


-Ñ-

32-Ñe’ẽkuaaty-Ñe’ẽpykuaa: t. Lingüística. (Ou lingüis -latín-, ñe’ẽ’ypykuéra, ñe’ẽ; tica -griego- tembikuaa). Avakuaaty rembikuaa ojesarekóva ava ñe’ẽ rehe, avei umi ñe’ẽ ojeporúva ko’áğa rehe (aty ohaikuaáva ha ohaikuaa’ỹva). Ohecha raẽteve ñe’ẽ oñe’ẽvante, ojehaíva, heñói, ojeipuruháicha ha hetepy. Ñe’ẽpykuaa ha’éva avei avakuaatyhára ndaha’éi apañuãi ñe’ẽ rehegua añónte. Avei ohecha pe ombohovakejojáva ñe’ẽ peteĩ atypegua imba’e’apo ndive.

33-Ñane retã Paraguái Avareko ha hekovepapa: Censo Nacional de Población y Viviendas. Teko reko ha jeipapa ojejapo, ohasávo pa ary jey.

34-Ñandejára Ñembo’eguasu: neol. Santa Misa. Ha’e Ñandejára ñe’ẽ jegueromandu’a ijatývo tupãóme avakuéra.

35-Ñe’ẽ’yypy’andu: t.  Lenguaje Simbólico. Ñe’ẽ: habla, lengua, lenguaje; ypy(kue): inciático, básico, primitivo; andu: conocimiento, comprensión simbólica.

36-Ñe’ẽme’ẽ Marangatúpe: t. Promesa hecha al Santo protector. Maymáva marangatúre ojeroviáva, ojapo chupe iñe’ẽme’ẽ ohupytýrõ marangatu ñeipytyvõ.

37-Ñe’ẽpu’atãrã: t. Artefacto usado para reforzar la voz. Mba’e ojepurúva ñe’ẽrã, oñehendu hağuáicha mombyry.

38-Ñeipepirũ poravopyre: invitados especiales. Marangatu árape oikóvo ñembo’eguasu, ha marangatu jeroguatahápe katuete oĩ oñeipepirũva poravopyre.

39-Ñehekombo’erei: Educación informal o por tradición. Ijeheguirei, térã ohecha haguére oñemoarandúva.

40-Ñembokapupaguasu: Retreta. Explosión de petardos y fuegos artificiales. Marangatu árape ñembokapupaguasu ojejapóva katuete.

41-Ñembosarái opaichaguarei: Diversiones paganas, juegos de azar, y otros. Marangatu árape ha tupão renondépe katuete oiko ñembosarái opaichaguarei.


-P-

42-Poapy ára ñembo’e marangatu ára rire: Octava. Oĩ ñande jepokuaápe, poapy ára rire oiko jey marangatu ára jegueromandu’a.
43-Poyvijere: neol. Recorrido de la Bandera. Ha’e jepokuaa oúva ñandéve español-kuéragui, tavayguakuéra ojapo Marangatu Ra’anga jereroguata rérape térã, yma, karai Réi rérape. Tenondetépe oho mba’epujoa aty, ayvúpe ombopúva, marangatu ra’anga ha poyvi péicha oguata opa ogaháre omono’õvo pirapire, kuñanguéra ojeroky aja, oñemono’õva oñeme’ẽ pa’ípe. Oiko ñembokapueta avei.

44-Porundy arapukukue ñembo’e: Novenario. Porundy ára ogũahẽvo ka’aruete oiko ñembo’e opáva katuete purahei’asy joápe.

45-Puraheiko’ẽ: Serenata. Ha’e purahéi asy mbyky térã ikatu hi’arevéva, ojeraháva maiteíramo ambuévape. Avei ou ñandéve español-kuéragui ha ápe hekoambue oporomombáy ñembokiha, tembirekorã, tembireko, sy, oĩvagua’u hikuái hovetãme, oñemomaiteisévape hi’arambotýre; purahéi rupi, oñepyrũ guarániagui ha upéi ipya’evéva polka kyre’ỹ. Ndaijojái, ikatu oñeguahẽ kirĩrĩháme térã ñemomaranduraẽmekuri.

46-Pysokuera’ã: Unidad de medida equivalente a un metro. Mba’era’ãrã ojepurúva oñera’ã hağua ava mymba, térã mba’e pysokue.


-T-

47-Tavarandu: Folklore. (Ou ñe’ẽ inglés-gui ha’éva Folklore kóicha: Folk, he’ise táva; lore, katu Arandu). Upéicharõ ha’ehína tembikuaaty táva arandu rehegua. Avakuaaty Mba’e’apo pehẽva ha ojesarekóva tavaygua arandu rehe, tapicha noñembokatupyrýiva, iñarandu ka’atýnteva, tavusu ñemoarandupajepéva apytépe.


- S-

48-Sy'anga jekuaaukase’ỹva: Protectora anónima. Marangatu ra’anga katuete oguereko peteĩ térã hetave sy ha túva’anga, ome’ẽva pirapire oñeñangareko térã oñemonde hağua marangatu ra’angápe.


- T-

49-Tavao: Municipalidad. Táva: pueblo, comunidad; ó-ga: casa, pueblo. Tavaygua róga, ojesareko haguére táva ñeñangarekóre.

50-Tavaiterenda’ypykuete: Casco histórico urbano. Oñemomba’eguasúvo tenda táva oñepyrũhaguépe yma.

51-Tavapehẽ: Compañía del pueblo. Táva, pueblo; pehẽ, sección.Távakuéra oñemopehẽvo heñói tavapehẽnguéra.

52-Tavaygua ñemenda aty: Casamiento comunitario. Marangatu árape oiko ñemenda atýpe.

53-Tekoporãpy:  valor(es), conducta(s), ética(s). Teko: vida, conducta; porã: correcto; py, apócope de t/r/hepy: apreciar. Máva hekove potĩ térã hekove porãva oñemomba’eguasúva.

54-Tembiapojegua ñay’ũgui: Artesanía en cerámica. Opáichagua ta’anga ojejapóva ñay’ũgui.

55-Tupão Pytyvõrã Koty: Oficina o Secretaría Parroquial. Tenda ojeheraguapyhápe maymáva ojapoukátava ñembo’eguasu, oñemongaraítava, omendátava, omanóva, téra ikatu arambotýre ha hetave.

56-Tupãomirĩ: Oratorio. Tupão michĩ ojeguereko ha oñemomba’eguasuhápe marangatu ra’anga.

57-Tupãomi: Capilla. Tupão namichĩietéva ojeguerekohápe marangatu ra’anga ñemomorãrã.

58-Tupãrape: Religión, Organización religiosa, fe. Jerovia ñembohape.

59-Tupãsy ñembo’e: Santo Rosario. Literalmente, la oración mariana. Ha’e ñembo’e ojejapóva oñembojeroviávo Tupãsyme.


- Y -

60-Y’ojaho’ipáva’ekue hóga: Damnificados por la creciente del río. Máva róga y’ojaho’ipava oky hetaitereiramo. Yno’õ Ypakarai ojaho’ipáva’ekue ñande ypykuéra róga.

61-Ymaguare rekoporãpy: Valores tradicionales. Tavaygua hekoporãva ymaguare.

62-Yvypyso: neol. Superficie geográfica. Yvy: superficie; pyso: medida o extensión. Yvy tuichakue oñera’ã hağua.

63-Yvyra’anga ñemohenda pyahu: Redistribución geográfica.Tavakuéra yvy ñemohenda jey opyta porãveháicha.

64-Yvyra’ãrundyjoja: neol. Kilómetro cuadrado.Yvy; superficie, terreno geográfico; ra’ã: medida; rundy: apócope de irundy; joja: igual. Neol. por Kilómetro cuadrado.Ora’ãva 1.000 pysokue.

HETAITEREI_PIRAPIRE_JOGUA2

Jogua

ÑEPYRÛMBY   AKA    Ayvuryru’i    Mymba    Mbo’ekuaangatu   Mbykypyre    Ñemombe’u     Ñe’êpehê    Ñe’êporâhaipyre     Ñe’êryru   Ñoha’ânga    Ñorairô
Opaichagua   Sixto Figueredo   Ñe’êpukuaa   Ñe’êtekuaa   Purahéi  Tekoha   Tekombo’e    TekopykuaaTembi’u    Tesâi    Tupâ jerovia    Jevy’a   
Yvyra

DICCIONARIO_AYVU_GUARANI

Ñe’êryru - Diccionario

CAFETERA_MBARETE_120X120
Ayvu Guaraní YouTube

GUARANI MULTIMEDIA_APRENDER_GUARANI_120x120

Guarani Multiimedia

dvd kujerera trabalenguas ayvu maraney120X120
Ta’angaryrýi - Vídeos

GUARANI MULTIMEDIA GUARANI_HETAHENDAICHA_999
Guarani Hetahendáicha

AYVU_GUARANI_viruatyra_multimillionaire
AYVU GUARANI

Ara    Arandupy    Avarekokuaa    Ava’atykuaa    Auf Deutsch   Cháko Ñorairô    Guaraníme    Em Português   In English    Kuatiañe’ê’i    Mombe’upy
Mombe’ugua’u    Mombe’urâ    Moñe’êrâ Guaraníme    Mymbakuéra    Ñe’êpoty   Ñe’êkôikuaa    Ñe’êryru    Ñe’êtekuaa    Ñoha’ânga    Ñorairô Guasu    Opáichagua
33 Purahéi    Reducciones    Ta’angaryrýi    Tekohaipyre    Tembiasagua’u    Tembiasakue   Tendarerakuaa   Te’yikuaa   Tuja-Jeiporupyre   Tupârehegua  Yvyra-Ñana 33

MBO’EPY

ÑE’ÊNDY

OGA

PYAHU

TYSYI

JOGUA

PORANDU

TEKAHA

GUARANI
MULTIMEDIA

YTY
BASURA

AYVU
GUARANI

APRENDA
GUARANI

PARACANOPY1

ARA PERIODICO EN GUARANI_48X93

AYVU_MARANEY_DOCUMENTALES_EN_GUARANI

TAEKWONDO MICHI

ÑE’Ê

 GUARANI
AYVU

Terminología

GUARANI_RAITY_LIBROS_ENSEÑANZA_TRADUCCIONES

AYVU_MARANEY_TAANGARYRYINONGATURA_GUARANIME_DOCUMENTALES_EN_GUARANI_banner1d


GUARANI RAITY

Porandurâ: ára ha pyhare - Consultas: 24 hrs. Ojeipe’a - Abierto: Lunes a Lunes - 07:00 - 20:00
Porandurâ mba’erepy térâ guerekopy rehe ko Ñanduti rendapegua, ehai, orerenói térâ eñemboja orerendápe.
Para consultas sobre precios, o contenido de este sitio Web, escribanos, llámenos, o visitenos personalmente.

CORREO_GUARANI_RAITY_12X171   -   www.guarani-raity.com.py

Pumbury Isâva: PUMBYRY_ISAVA_PYTA12 (00595-21) 227 234   -   Pumbyry Popegua: PUMBYRY_POPEGUA_HOVY12(00595) 982 100 959 PUMBYRY_POPEGUA_HOVY12(Llamada Directa)PUMBYRY_POPEGUA_HOVY12

Taperéra - Dirección - Address:  Juliana Insfrán (Ex Las Perlas) Nº 3562 c / Coronel Rafael Franco, Asunción, Paraguay
Moöit
épa - Ubicación - Location: 
-25.2973102,-57.6012474

HETAITEREI_PIRAPIRE2
Jogua

 

Ahayhu Me Gusta I Like Ich Mag

(
21.05.97 - 14.10.23)
31

TENONDE
INICIO

GUARANI MULTIMEDIA_APRENDER_GUARANI_120x120
Guaraní Multimedia

INICIO

Abreviatura


Alimentación


Afijos


Animales


CITTIG


Diccionarios


Didáctica


Educación


Fiestas


Fonética


General


Gramática


Guerra


Hábitad

Informática

Literatura

Sixto Figueredo

Música

Narracion

Medicina

Plantas

Psicología

Religión

Teatro